Kameň

Srdce krvavé, v rukách svojich mám,
Posledné slnka lúče svietia na cestu zradnú,
Pred vlastným osudom unikám,
Tŕnisté ruže na hrobe vädnú.

Urnový popol vetrom sa prechádza,
Z diaľky ľalie sa usmievajú,
Duch lesa do spánku nás odvádza,
Dúhové operence lásku si štebotajú.

Zelené lúky ticho rastú bez viny,
Oblaky plávajú cez nebeské more,
Láska i mier pochádza z tejto krajiny,
Na okraji lesa horí nehybné zore.

Za obzor zapadá slnko žiarivé,
Dážď zvlhčuje bez života pôdu,
Dušou kameňa preniká ostrie pálivé,
Zrodené z ohnivého plodu.