Dilema vášne
O čom to je,
prázdny život,
prázdna cesta,
hoc cítim sa tak živo
kam tým mierim a kam smerujem
kde končí táto prašná cesta
kde končí spaľujúce slnko vášne
a kde leží oáza a tri zrelé višne
horké ako sám je život
horké ako z tejto cesty prach
čo dýcham dennodenne a usádza sa na perách
kde končí tento kúsok šťastia a kde leží skutočné
kedy prestane ma páliť vášeň
spaľujúca ako slnkom horký prach
kedy zacítim zas vlhkosť na perách
otázka však neznie ako presný čas,
otázka znie, či to ozaj chcem,
či v tej oáze už navždy zostanem
a či nespôsobí mi to rýchlu smrť
a nezostane zo mňa prázdnych citov drť
a nestanem sa horkým prachom na ceste
ako stovky tých, čo behali ešte včera po meste
a tešili sa zo života poloprázdneho
čo prinášal vždy mnoho nového
či nestane sa prachom osud môj
a či nezničím si život svoj
o čom to je,
prázdna cesta,
otázka však neznie, čo ja vlastne chcem
otázka znie, či je ozaj prázdna
či v nej nie je viac, než tisíc slov
či to nie je práve šťastie
čo húka ako kŕdeľ sov
či práve tam ja nie som chránený
pred sklamaním samotným
pred všetkou tou páľavou
či práve ja tým slnkom nesvietim
a iných svojim prachom nedusím
či ja nie som spaľujúca vášeň
či ja nie som dôvodom, prečo na okolí sucho je
či ja nie som to samotné vlhké obdobie
čo som a čo nie som, to je otázka
kam treba ďalej ísť, pýtam sa
kam mám ďalej kráčať, ktorý smer je najlepší
keď ja stále túžim žiť??