22. júla 2009

Detské slzy

Od Liduš

Aj o rodičovskej láske

Nemé slová hľadia z očí, tak náhle dospela,
v rozhovore na diaľku s otcom, celá nesmelá.
Ostré vety, výraz strmý a rany priamo do srdca,
ako málo stačí a vzdušný zámok lásky sa rúca.

Koľko sĺz sa valí z očí, keď slová neprežrie
a darmo objímu ju ruky druhé – celé nábrežie
sĺz zaplaví len nemá výčitka, kde stratila sa láska,
kto odpovie jej slovom otca, že je to len maska?

Že láska je cit nežný, čo prepožičia životu
schopnosť porozumieť iným, i detskému džavotu,
však ukrýva i lásku – zlobu, čo páli, sužuje,
keď nezrelý je človek, preto sa vždy sťažuje.

Že slová, čo jej bránia dospieť ju len zocelia,
nezáleží na tom, čo jej vraví, nech kráča do cieľa,
a hoc` mladučká je, nie odkázaná len na slová
rodičovské, čo brzdia rozvoj umu – bez slova.

Že slané kvapky, čo oči pália, za to všetko nestoja,
možno musí ona prvá dospieť, iba takto bez boja
kráčať môže cestou svojou krokmi osudu
a nech netrápi sa výčitkami, nech kráča bez súdu.

Že k láske patria i dlane krehké, čo pohladia
boľavé oči, keď smútkom minulosti sa zahľadia,
že silu, ktorú v sebe nosí tak ľahko nezlomí,
keď vierou posilní ju každý deň, veď o tom ona sní.

Nech odpustí mu hriechy veľké, keď na to srdce má,
veď nezáleží či rozumie jej, to je viera bezcenná,
lebo hoc` už i dospelý je a ona ešte len študuje,
poznaním je bohatšia i keď sa jej srdcom vzďaľuje.

Že hoc` spája ich krv spoločná, čo v žilách koluje,
nezmení mu život jeho, len s ním márne bojuje,
že podpora je darom krehkým, čo vyviera z poznania
a nie je daná každému, nie je darom vyznania.

Tak osuš líčka detské, netráp jemnú pokožku,
nič nezmeníš tým, darmo hľadíš po očku,
to len krokom detským do sveta dospelých
vkročila si svojou nohou, krokom nesmelým.

5.00 avg. rating (94% score) - 2 votes