28. júna 2009
Chcem počuť hlas holubice
Holubica zosobňuje túžbu…
Akúsi mĺkvosť badať v éteri,
ako keď v lese naraz vtáctvo stíchne.
Ten čas to azda dobre preverí,
či stratené sa dobehnúť stihne.
A preveria sa aj mnohé iné veci.
Srdce nám odpoveď potom dá,
zodpovie otázku osudnú, či
vedno náš život sa uberať má.
Pokusov myslím bolo dosť,
v snahe prerušiť tú mĺkvotu,
smútok vymeniť už za radosť
a skončiť srdca môjho clivotu.
A vtáctvo v lese stále nespieva,
nepočuť hrdličky hlas.
Severný vietor krajom previeva
až city zmrazuje v nás.
Neviem sa dočkať jari času.
Chcem počuť hlas mojej holubice.
Vnímať jarných výhonkov krásu
a objímať driek štíhlej borovice.
Mily posol amorov! Paci sa mi Tvoj obkrocny rym, rytmika, ktoru vyuzivas a predovsetkym az zenska jemnost ktora je u muza pri vyjadreni v poezii obdivuhodna. Pokial pises pravidelne, skus sa zapojit do dakeho literarneho klubu, zapoj sa do roznych sutazi, aby si este dostal prehlad a otukal sa. Drzim Ti palceky, caf dilina