Chaos v duši

Večer, čo večer si so smútkom 
do postele líham,
ešte aj v neskorej hodine 
do stropu sa dívam.

Kam si zahodil srdce moje,
čo som ti vtedy dala?
Prosím, vráť mi ho,
ja som ti nikdy nič nevzala.

V noci bdiem a nad láskou premýšľam:
„Čo je to láska?“
neustále sa pýtam.
Ak sa snažím spomenúť si,

vždy má len prudká bolesť zasiahne.
Radšej sa osamelá zobúdzam
a som tam,
kde ma nikoho láska nenájde

LÁSKA,
slovo, ktoré vyvoláva radosť i žiaľ,
neviem, či chcem ľúbiť opäť…
bojím sa, zmätene strácam sa v diaľ,
chcem svoje srdce naspäť.Už len chlad a prázdno v mojej duši zmieta sa
či ten, čo mi vieru v lásku vráti, nájde sa?