Čakanie

Sú veci na ktoré sa oplatí čakať.

Mal by som ti „zbohom“ dať
a city svoje už pochovať.
Každý deň však hľadím hore,
v diaľku večnú na obzore.

Kdesi tam si, tuším ja,
preto nemám pokoja.
Každý večer veľmi rád
pozorujem slnka pád.

Keď si v mori nohy močí,
v nebi zazriem tvoje oči.
Keď hladina mu vlasy zmýva,
clivo v duši mojej býva.

A keď celkom pohltí ho more,
ja poberiem, sa naspäť hore,
kde samota je mojím pánom,
kým nezvítam sa s novým ránom.

Nech potom opäť, stále dookola,
na pláž vkročí moja noha,
aby more zmylo pocit,
čo tlačí dušu stále v noci.