Brány cesta

cesty ciest

V nekonečnom žiali utápaš svoj chlad,
deň sa mení v noci, no nie tak akurát.
Svetlo láme pokožku, oči klopia zrak
a v dlaniach môžeš čítať koľko asi krát.

Noc pohládza telo, svaly topí ľad,
kde ukrýva sa srdce, ktoré máš tak rád,
prečo ústa mlčia, keď počuť chceš svoj hlas
a noc sa mení v deň, no zas nie akurát.

Hviezdy tratí noc a slnko mení ľad,
no uzrieť svetlo nesmieš, nie si kamarát.
Kam oblaky sa ženú, prečo bežíš sám
po ceste, ktorá končí sa pri zatváraní brán.