Anjel

snivé túžby

Slová uviazli v čase, nedotknuté zrakom,
myšlienky zblúdené, pochybnosť v strehu
a smútok vkráda sa, tečie so srdcom,
vnára sa do duše, pokojne prúdi
a čas plynie, kráča s časom k brehu
večnosti. Dotknutá citom smúti.

V druhom brehu času nádej planie
dotknutá vášňou, tak spútanou náhle
netuší, či ten zmätok je prianie.
Na perách vlhkosť sa rosí túžbou.
Stačil by dotyk, čo v krvi prahne…
Krehký, sťa pierko, to nespáli ťa, Anjel…