Šťastie je vtáča

Vyznanie lásky

Veľmi ťa ľúbim, tak strať sa v mojej náruči,
len pomalým krokom vchádzaš mi v dušu,
nevinný anjel stráži srdce ranené, kým sa naučí
uchopiť lásku, ktorou osudu sa upíšu.

Tak veľmi ťa ľúbim, že vzdialenosť bolí,
daj nech usínať vieš mi už v náruči
a lahodný spánok, ktorý trápenie mi zhojí,
dodá mi istotu, tak tým sa ti zaručím.

Tak zažni už svetlá, nech srdce ti tleje,
poznám ten úsmev, ktorým halíš si tvár,
tak blízko som, radosťou srdce sa smeje,
dych rosí sa, však len mne, cítim sa sám.

Objím ma, prosím, len kyticou kvetov
rozpoviem všetko, čo môžem ti dať,
starosť a lásku – no až na veky vekov,
nech stratí sa samota, nech smiem ťa už mať.

Tak zahoď už vrásky, odomkni srdce,
nič nie je ľahšie, ako uveriť snom,
že šťastie je vtáča, ktoré lietať je súce
do nebeských výšok v srdci ľúbeznom.