Pani Zima

O prichádzajúcej zime…

Pani Zima vládu dnes prebrala,
svoju sokyňu jeseň posiela spať.
O to háda sa, či naša matka Zem
nárok má na svoj zimný nový šat.

Nežnými vločkami posýpa nás ľudí,
oči detí krásou mrazivou rozžiari.
Mesto ukryje, čistotou ťa prebudí,
iskrivé cencúle pútajú ťa na stožiari.

Obrázky maľuje ti na okná mráz.
Každému iné, toľko času má na
tajomné mapy, čo ukryté sú v nás.
Tichosťou lákajú ťa do neznáma.

Kožúškom zahalíš si telo svoje,
no i tak vchádza do neho dychom.
Deň nedelí ti ako jeseň, vo dvoje,
kraľuje mrazivo chladným dotykom.

A práve v tom ukrytá je jej krása.
Pred jej silou skloniť musíš tvár.
Však možno práve preto, tak zdá sa,
abys` uvidel tú krásu, i ľad je jej dar.